Příspěvek: #361

http://ovcsvpardubice.blog.cz/0709/medna...o-uz-nejde

Příspěvek: #362

(22.11.2013 15:30)krajcvajc napsal(a):  ... Přiznám se ale, že s tím přezimováním jsem trochu nervózní taky. Neměli moc času na výstavbu, to co postavili si téměř zaplnili, ale ... . Když vidím ten míč na volejbal a porovnávám prostor, kterým by se měl v zimě sunout za zásobami ..., no uvidíme. ...

Pravda, žádná síla to není, ale sedí pěkně a zásoby mají, bude hodně zajimavé sledovat, jak půjdou dál ... Tohle je klasické dilema u TBH ...
Držím palce.
Já letos řešil právě tohle dilema. Na jaře byla sice kráva připavena, ale jaksi nebyl roj a včelstva se dostávala do síly pomalu a později, než obvykle. A pak jsem si v té divné sezoně už nějak netroufl s tím něco udělat, ony ty smetence nestavějí tak rychle jako roje, tož jsem se bál, že to do zimy nestihnou tak, aby byly v síle ... Ale na jaře do toho jdu.
Dotaz na zkušené "kravaře":

kdy to ještě jde? Vím, absudrdní dotaz, proměnných je mnoho, ale já to třeba vzdal už v červnu, přitom včelstva se v okolí ještě rojila. Mně už ale přišlo, že je to na krávu pozdě ... Taky bych ten prostor možná rozdělil nebo předělil zateplovací přepážkou, jakkoli ortodoxní ctitelé volného rozvoje a prostoru by asi namítali ...
Jiří

Příspěvek: #363

Taky jde o to, zda je hodláš přikrmovat na zimu, nebo ne.

Příspěvek: #364

Jasně, Zdeňku, je to o tom, jak a na jakém principu ten chov v krávě založit. Jestli je zcela nechat a pozorovat, nebo jim pomáhat. Jestli i těžit med, nebo ne. Tohle si musí každý sám rozhodnout. A to jak pokud jde o krmení, tak i pokud jde o tlumení nemocí, tam je to ještě subtilnější z řady aspektů ...
Proto mi přišel ten červen už jako pozdní datum na založení a vzdal jsem to, protože já bych volil spíš tu variantu žít a nechat žít. A pozorovat. Bez krmení, bez těžby medu, jen možná pokud jde o VD, tak bych uvažoval o jemmných a pozorovacích zásazích, ale v tom zatím nemám jasno, ostatně jsem si to ještě naostro nezkusil.
Od toho ostatně TBH v našem prostředí jsou, jestli jsem jejich smysl v našem prostředí pochopil. Nevadí mi, pokud to někdo bere jinak.
Jiří

Příspěvek: #365

Já měl koncem května roj, šel do úlu. Koncem července dal 10kg medu.
O týden později (začátek června) druhý roj do krávy. Přesně tvá varianta. Spad Vd nejmenší ze všech. Usazen na loňské dílo. Ivan Černý mě prorokoval, že nepřežije do nového roku. Spletl se, odešel již v listopadu. Přesně, jak roj, rok předtím a to ten si musel postavit i dílo. Nikdy nebyly do zimy nějak silné a v listopadu bez zásob. Škoda, že si nepamatuji snůškové podmínky. Asi na nich bude dost záležet.

Příspěvek: #366

Díky, Zdeňku, to je cenné, ostatně jsme to už probírali i osobně a právě proto jsem letos cuknul, ostatně i Ivan mi to radil, vzhledem k tomu, jak to letos všechno bylo ...
Už se těším, jak to příští rok půjde a podělím se i nafotím.
Ano, je to i o snůškových podmínkách v místě. Letošní podmínky byly mimo jakákoliv pravidla. Ale jinak je to třeba u nás tak, že po lípě je šlus, nebo někdy medovice. Takže pokud to takový roj nestihne do konce května, tak sotva dá celou zimu. A to jsme v nížině a v relativně dobrých podmínkách. Už se těším, jak to budu pozorovat ...

Znovu ten dotaz: když osadím metrovou krávu, vyplatí se ji pro záčátek nějak zúžit přepážkou?
Jiří

Příspěvek: #367

Já mám krávu z okna 110cm. Přepůlenou na dvě stání, a je ale i ta půlka co do obsahu dost velká.
Zkoušel jsem také, různé trámky. Zářez, výstupek, lišta, náznak mezistěny. Vždy si to udělaly po svém.
Chce to vedení, jak má ing Čermák. Jinak je to nerozebíratelné dílo. Tedy, bez zničení.

Příspěvek: #368

Keď vysypem roj do rámikového úľa s medzistienkami a nebudem mu venovať žiadnu starostlivosť, tak ten roj sa tiež nedožije zimy. Včelstvo v trámikovom úli s prirodzeným dielom potrebuje tiež včelárovo vedenie (aj pri stavbe diela), ak má byť úspešné v prežívaní a v produkcii medu. Čiže vysypať roj do úľa a nestarať sa oň je presne to isté, ako vysypať ho na kraj lesa nechať na pospas osudu.
Úľ Kenyan nie je pre včelára akýmsi observatóriom na hranie (pozorovací úľ si môže každý urobiť aj z langstrotha), ale je to úľ, v ktorom štýl včelárenia na prírodnom diele má určitý hlboký zmysel a cieľ, dosiahnuť v spolužití so včielkami zrovnateľný hospodársky výsledok s rámikovým úľom a pritom zachovať včelstvu zdravý životný štýl. Čiže, ako prírodného včelára ma zaujímajú fyzikálne veličiny a bilogické podmienky pre život včelstva v úli, ktoré majú rozhodujúci vplyv na reprodukciu klieštika a teda aj, povedzme, na termické ošetrovanie včelstiev žijúcich na prírodnom diele. Podľa štúdií robených vo včelárstve sa zdá, že pre roztočov Varroa je rozdiel teplôt v plodisku 1 až 2°C a zodpovedajúca relatívna vlhkosť skutočnou prekážkov pri ich reprodukcii. Existujúca konštrukcia rámikových úľov je prispôsobená pre včelárov a nie pre včely. Neoprávnene rozširujeme objem úľa, aby sme zabránili rojeniu a potom včely pravdepodobne nie sú schopné zaistiť optimálnu mikroklímu v úli. To je pre prírodného včelára množstvo otázok, ktoré nie je možné od seba oddeľovať, pretože všetky súvisia s varroázou.
Nezodpovedanou otázkou zostáva príbeh o dlhodobo prežívajúcich rojoch v dutinách stromov. Pokúsim sa na ňu odpovedať skúsenosťou zo sezóny 2013. Jeden môj úľ Warre katapultoval naraz primárny aj sekundárny roj. V materskom úli zostal tretiak veľkosti ľudskej päste. Prvoroj aj druhoroj po päťdňovom nocovaní na konári vo vysokej korune stromu sa naraz zobrali a odleteli do dvoch starých prázdnych úľov, kde asi za desať dní postavili deväť plástov prírodného diela mery "B" a nanosili ešte aj zásoby medu. Tretiak v materskom úli takmer dva mesiace nerobil nič, neplodoval, vyzeralo to, že matka je neoplodnená. Po dvoch mesiacoch začala matka klásť vajíčka a s mojou podporou tretiak do polovice septembra narástol na silné včelstvo, ktoré obsadá všetky uličky a má predpoklady, aby úspešne prezimoval. Ja takéto materské včelstvo považujem ze veľmi úspešné. Vyslalo dva roje, ktoré kolonizovali ďalšie dva úle a všetky tri sú potomkovia z rodiny, ktorej gény sú predpokladom ich úspešnosti v budúcnosti. Niektorí včelári by tento príbeh považovali za tri zlyhania.
Podľa skúseností našich predkov, prvák je hoden za voz sena, ale málokedy so starou matkou prežil zimu, postaví v kláte nové dielo, aj medu donesie, ale podľa našich dnešných skúseností, pretože má starú matku veľa ploduje, to znamená nárast počtu klieštikov a zimu pravdepodobne nezvládne. Aj keď primárny roj zomrie hneď v prvej sezóne, zároveň poskytne nové, len párkrát zaplodované dielo pre mladícky štart niektorého druháka v novej sezóne. Moja teória a prax je, že primárne roje sú stavitelia plodiska, zatiaľ čo sekundárne roje sú dodávatelia mladých matiek. Preto všetky moje úvahy a moju prax chápte v rovine prírodzeného vývoja a vedenia včelstiev.

Příspěvek: #369

Ešte doplním myšlienku, že každý TBH je originál.
Rovnostranný trojuholník horizontálneho úľa Kenyan o strane 60 cm má obsah 1558,845726812 cm² = 0,155884573 m², čo pri dĺžke ležana 120 cm a dvoch letáčoch predstavuje 34 trámikov 35x35 mm alebo 37 trámikov 32x32 mm, pričom obsah tohto úľového priestoru je 187 litrov.
Štvorec horizontálneho úľa Tanzánian o strane 40 cm má 1600 cm² = 0,16 m². Počet letáčov a trámikov je rovnaký ako v KTBH a obsah úľového priestoru je 192 litrov.
Oba tieto úle TBH sú konštruované tak, aby mohli byť v nich osadené dve včelstvá, čiže materské včelstvo aj ním vyslaný roj, ktoré sa na zimovanie spoja.
Sedem nadstavkov L159 má objem 178 litrov.
Včelárenie na prírodnom diele v ležane a v nadstavkovom úli sa vôbec nedá porovnávať. Lang so 7. alebo 8. nadstavkami, a samozrejme s prirodzenou stavbou, možno zrovnávať s Peronovým úľom. V našich zemepisných šírkach však nemáme také znáškové podmienky a podmienky na stavbu prírodného diela, aké ich má Peron v pralesoch Brazílie.

Příspěvek: #370

(23.11.2013 4:03)MilanBencúr napsal(a):  Keď vysypem roj do rámikového úľa s medzistienkami a nebudem mu venovať žiadnu starostlivosť, tak ten roj sa tiež nedožije zimy.

??? Ak mi niekto zavolá, že niekde je roj, alebo priamo vidím roj ja, zoberiem buď rojnicu,alebo ak je to blízko, pripravený úľ a roj do toho úľa umiestnim. Potom úľ postavím na zem, počkám, kým vojdú všetky včely, doplním rámiky a prenesiem na miesto, kde ho chcem mať. A viac sa nestarám. Jedine na jeseň, ak zistím málo zásob voči sile včelstva, dokŕmim. Nikdy som to nerobil inak a ešte nikdy sa mi nestalo, aby roj nedožil zimy alebo jari... O roj sa začnem starať až nasledujúcu jar, ale to už nie je roj, ale dospelé včelstvo...

Příspěvek: #371

Máš pravdu Jaro, ak by toto pravidlo platilo tak potom žiaden roj by neprežil a nebolo by ani včiel v prírode..........kdo sa one stara keď nie samy o seba???

Příspěvek: #372

(23.11.2013 17:01)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  ... Jedine na jeseň, ak zistím málo zásob voči sile včelstva, dokŕmim...

Jaroslav, dáš roju rámiky s medzistienkami, dokŕmiš podľa potreby... Takže sa predsa len postaráš! Ale tak to robí každý! A čo amitraz? KM?... Ako riešiš zdravotnú situáciu v mladom včelstve?

Příspěvek: #373

Rámiky bez medzistienok zvyčajne, alebo len trámiky, ale to je jedno. Vy ste tvrdili, že sa nedožije bez starostlivosti zimy. Ja tvrdím, že dožije. A aj jari. Liečba tiež nie je nutná. Väčšina klieštika zostala v pôvodnom včelstve na plode (nemusí platiť vždy). Dokŕmenie sa netýka jesene, ale zimy a jari, no zvyčajne pri rojoch nie je nutné. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že úplne najideálnejšie je roj osadiť do úľa a do jari ho nechať na pokoji. Mne to tak vždy zatiaľ vyšlo na jednotku. Možno budem za kacíra, ale ja obdobne robím odložence. Vytvorím odloženec z pár rámikov alebo trámikov a dohliadnem na to, aby v ňom bol menej ako trojdňový plod. A potom otvorím očko na NN, naskladám na seba takto viacero odložencov (šetrí to miesto aj dná a vrchnáky, odložence sú oddelené iba fóliou) a nechám tak. Po čase si vychovajú matku, podľa správania na očku odhadnem, ktorý ako na tom je, v prípade potreby spojím "úspešný" s neúspešným (odstránim fóliu medzi nimi) a podľa potreby premiestnim. Pred zimou skontrolujem zásoby, ak je dosť, nechám včelstvo na pokoji. Liečba tiež nie je až taká nutná, s výnimkou extrémne napadnutých odložencov (zvyčajne je to ale iba jeden až dva). V nasledujúcom roku však už nutná je (bez ohľadu na formu a spôsob, či chemicky, biologicky a pod..., ale to už nehovoríme o odloženci, lebo ten už na jeseň má podobu produkčného včelstva, zvyčajne). Sledujem však pravidelne spad, takže to je jediná starostlivosť. Mám prácu, v ktorej musím často cestovať preč na dlhé obdobie, napr. 1 mesiac (zvyčajne jún/júl). Tento postup som zvolil z núdze, ale ukázalo sa, že žiadnym iným neviem dosiahnuť lepší výsledok...

Příspěvek: #374

(23.11.2013 17:01)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  

(23.11.2013 4:03)MilanBencúr napsal(a):  Keď vysypem roj do rámikového úľa s medzistienkami a nebudem mu venovať žiadnu starostlivosť, tak ten roj sa tiež nedožije zimy.

Jaroslav, ale Ty si vytrhol moju vetu z kontextu. Ja som predsa reagoval na príbehy uvedené vyššie, v ktorých priatelia konštatujú, že roj osadený do KTBH sa nedožil zimy. Mojou myšlienkou som len chcel pripomenúť, že to rovnako platí aj o roji, ktorý je osadený na medzistienky v rámikovom úli. Písať, že tu hovorím o nejakom pravidle, ako sa tu niekto zmienil, to predsa nepripadá do úvahy. Myslím, že Tvoja skúsenosť sa zhoduje s príbehmi nás všetkých.

Příspěvek: #375

Správanie roja bude po osadení rovnaké bez ohľadu na to, či je v úli s rámikmi alebo trámikmi. Na život včelstva a metodiku včelárenia to samozrejme v nasledujúcej sezóne vplyv bude mať, ale štartovacia pozícia bude obdobná (akurát rozdiel bude v použití, nepoužití medzistienok, čo síce mení situáciu, ale nie vzhľadom na počiatkoch života nového včelstva, keď je úlohou roja dať obydlie do takého stavu, aby bolo možné pripraviť sa na zimu).

Příspěvek: #376

(23.11.2013 4:03)MilanBencúr napsal(a):  Moja teória a prax je, že primárne roje sú stavitelia plodiska, zatiaľ čo sekundárne roje sú dodávatelia mladých matiek. Preto všetky moje úvahy a moju prax chápte v rovine prírodzeného vývoja a vedenia včelstiev.

• Milan, zabudol si, že včelstvo ako také má jednu dôležitú poistku, aby sa to nestalo tak ako píšeš:
• matka, ktorá vyletela ako prvá nemusí byť stará, môže byť vitálna a včelstvo prevedie cez zimu v pohode a do znášky ide plnohodnotné včelstvo. Veď neraz sa stáva, že sa rojí jednoročná matka
• tou poistkou proti zániku roja so starou a nekvalitnom matkou je tichá výmena (včelstvo ju vymení v mesiaci júl august) a potom včelstvo žije svojím plným životom, k dobru má aj to, že s prvorojom odlieta najviac včiel.
  Ja viem, že to tak aj nemusí byť, ale dôkazom sú naše včely, ktoré prežili aj horšie časy.

Příspěvek: #377

Ja som pochopil niekoľko predchádzajúcich reakcií ako snahu vytvoriť tu dojem, že včelárenie v trámikových úľoch je len zábavka pre včelára na pozorovanie prirodzeného života včiel, čo podľa mňa nemôže byť pravda, pretože štýl včelárenia na prírodnom diele je rovnako hospodársky výnosný ako včelárenie v moderných rámikových úľoch.
Zákazníci, ktorí hľadajú kvalitný med, tak si ho prídu kúpiť ku včelárovi, pretože med v obchodnej sieti považujú za produkt, ktorý prešiel niekoľkými procedúrami priemyselného spracovania, čo sa podľa nich už nemôže zrovnávať s domácim včelím medom priamo od včelára. Preto za čias našich dedov, niekedy pred storočím, boli včelári váženým cechom, čo určite nezáviselo od počtu ich včelstiev a ich peňažných ziskov, pretože zarábali pomerne rovnako ako dnes, ale mali určite menšie nároky na prevádzku. Toto vlákno je o prírodnom včelárení. A prírodné včelárenie je práve o tých malých nárokoch a o vysokej kvalite, či už sa jedná o včelárov vzťah s jeho včelími rodinami alebo o včelárov prístup k ťažbe včelích produktov. A ak drobný prírodný včelár považuje svoju metódu vedenia včelstiev na prírodzenej stavbe za jednoduchú, tak môže pohodlne ošetrovať namiesto dvadsať rodín paťdesiat, namiesto strachu o zdravie včiel má zábavu, namiesto nutnosti stále investovať do svojho včelárstva, má každý rok finančne primeraný príjem.
Nerozumiem snahe zatiahnuť ma do názorovej roviny, v ktorej sa nenachádzam. Prirodzené delenie včelstva, teda jeho rozmnožovanie a zmladzovanie rojením v čase hojnosti kvalitných trúdov a tichá výmena matky, to sú síce podľa mňa dva biologicky rôzne pochody zmeny vo včelom superorganizme, ale nevidím dôvod, prečo by som mal tichú výmenu matky dávať do súvislosti s príbehom včelstva, ktoré sa na prírodnom diele nedožilo zimy, pričom necítilo za potrebné vymeniť matku tichým spôsobom v auguste, aby tú zimu prežilo. To s tým nemôže súvisieť, pretože prežitie zimy je, okrem iného, aj o znáškových podmienkach a tým pádom o zásobách. Moje včelstvá s jednoročnými matkami sa roja každý rok, pretože to tak chcem. Nie kvôli výmene matiek, ale kvôli obnove prirodzeného diela v plodisku. Ale o tom som už písal v predchádzajúcej reakcii. Čítal som štúdiu, v ktorej autori tvrdia, že včelstvo sa rozhodne o tom, či sa bude rojiť alebo nie, ešte v čase svojho vrcholu rozvoja, to znamená niekedy v období letného slnovratu v predchádzajúcej sezóne. To je dôvod, prečo obhajujem myšlienku prirodzeného postupu v súlade s prírodou, že včelstvu netreba brániť v rojení, treba však hľadať riešenia v delení včelstiev rojením a následným spájaním rojov s vyrojenými včelstvami tak, aby využili hlavnú znášku a aby včelár neprišiel o výnos. Prvoroj postaví nové hniezdo a druhák, ktorý zostal v materskom včelstve, dodá mladú matku nulového veku. Delenie včelstiev odložencami a následné ich vkladanie do včelstiev tesne pred očakávanou znáškou je určite účinné protirojové opatrenie, ktoré je predovšetkým pod kontrolou včelára a nie včelstva, ale tento postup umelého vytvárania odnoží, čo mi pripomína postup záhradkárov pri rozmnožovaní ríbezlí odrezkami, je určite šokujúcim chirurgickým zásahom do včelieho superorganizmu, a to podľa mňa, prírodného včelára, neprospieva k posilňovaniu imunitnému systému včelstva. Samozrejme, že je to vec názoru každého včelára a jeho priorít a určite je to téma na dlhšiu debatu.

Příspěvek: #378

Dobrý den, přátelé, rád bych se poradil s vámi, zkušenějšími ve včelaření v medné krávě. Začal jsem letos včelařit na horních loučkách v nástavkových úlech a zatím bych neměnil. Od přítele včelaře jsem dostal starý nepoužívaný dvojitý ležan a nyní si pohrávám s myšlenkou, že jej upravím a předělám právě na mednou krávu. Ve všech schématech, výkresech i fotkách jsou vidět horní trámky, které jsou těsně vedle sebe a tvoří vlastně jakýsi uzavřený strop úlu. Pro mou potřebu zvažuji možnost použít v medné krávě horní loučky opatřené mezerníky, stejně tak, jako to mám v nástavcích a nahoru použít folii (+ samozřejmě uteplenou střechu). Usnadnilo by mi to případné stěhování včel z medné krávy do nástavku a naopak, nemluvě o tom, že horních louček do současných nástavků mám hromadu.
Nemáte někdo zkušenosti s takovýmto kočkopsem? Případně myslíte, že mi nedošla nějaká souvislost, která by mi to zhatila?
Díky!
Lukáš

Příspěvek: #379

Odhadl bych, že mezery mezi rámky nahoře ti při tomto uspořádání beznadějně zavoskují a zatmelí. Ale zkušenost nemám, buď první a dej vědět.
Btw. proč má být uteplená střecha samozřejmost?
Ať se daří,
Ivan Černý

Příspěvek: #380

(02.01.2014 2:29)Lukáš Pitucha napsal(a):  Dobrý den, přátelé, rád bych se poradil s vámi, zkušenějšími ve včelaření v medné krávě. Začal jsem letos včelařit na horních loučkách v nástavkových úlech a zatím bych neměnil. Od přítele včelaře jsem dostal starý nepoužívaný dvojitý ležan a nyní si pohrávám s myšlenkou, že jej upravím a předělám právě na mednou krávu. Ve všech schématech, výkresech i fotkách jsou vidět horní trámky, které jsou těsně vedle sebe a tvoří vlastně jakýsi uzavřený strop úlu. Pro mou potřebu zvažuji možnost použít v medné krávě horní loučky opatřené mezerníky, stejně tak, jako to mám v nástavcích a nahoru použít folii (+ samozřejmě uteplenou střechu). Usnadnilo by mi to případné stěhování včel z medné krávy do nástavku a naopak, nemluvě o tom, že horních louček do současných nástavků mám hromadu.
Nemáte někdo zkušenosti s takovýmto kočkopsem? Případně myslíte, že mi nedošla nějaká souvislost, která by mi to zhatila?
Díky!
Lukáš

Tie "loučky" sú široké cca ako rámiky? Ak áno, v pohode to tak môžeš urobiť. Nič sa nestane.